Áno je. Rozhodnutie zaobstarať si psíka je určite veľmi krásne no treba ho dobre zvážiť a pristupovať k nemu s veľkou zodpovednosťou. Jedná sa o adopciu nového člena rodiny a z tohto dôvodu je potrebné zvážiť naše časové a finančné možnosti, náš štýl života, naše záujmy a naše očakávania od psíka. Psík si vyžaduje určitú starostlivosť a opateru. Je potrebné dobre zvážiť, či sme mu ju schopní poskytnúť po celú dĺžku jeho života. Pri výbere sa nemôžeme sústrediť len na morfologickú, čiže estetickú časť psíka no nevyhnuté je informovať sa aké sú charakteristické a motivačné črty daného plemena. Tým vieme predísť zbytočným konfliktom a nedorozumeniam pri jeho výchove a napomôže nám to lepšiemu pochopeniu daného jedinca. V neposlednom rade je potrebné prehodnotiť odkiaľ si psíka zadovážime – či to bude útulok alebo súkromný chovateľ či sa bude jednať o šteniatko alebo dospelého jedinca, informovať sa v akom prostredí psík predtým žil. Tieto ale aj mnohé iné aspekty je dôležité na začiatku posúdiť. Uľahčí nám to výchovu a tým aj spoločný život s našim štvornohým spoločníkom.
V prvom rade treba ujasniť rozdiel medzi výcvikom a výchovou psíka. Edukácia/výchova je základom každého jedinca. Je to prirodzený proces, ktorý šteniatko začína pri svojej mame a našou úlohou je v ňom pokračovať. Edukácia je činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností daného jedinca,. To znamená k nadobudnutiu právnej sebakontroly, rešpektovania sociálnych pravidiel, empatie, koncentrácie a mnohých ďalších aspektov, ktoré sú bezpodmienečné pre korektný vývoj charakteru daného jedinca. Pevné a správne výchovné základy nám umožnia jednoduchší výcvik jedinca. Takže s výchovou je treba začať (lepšie povedané pokračovať) bezodkladne po príchode psíka do nového domova. Výcvik je veľmi dôležitý a potrebný na formovanie a disciplinovanie charakteristických čŕt daného plemena a tým k rozvíjaniu schopnosti a talentu každého indivídua.
V prvom rade si treba položiť otázku čo je to TO všetko čo pre svojho psa robím. Je to všetko čo potrebujem ja alebo môj pes? Potrebuje pes ku svojej spokojnosti nové obojky, kabátiky, hračky, chodiť na toletaturu každý mesiac a byt nami či už fyzicky alebo emotívne neprestajne manipulovaný? Alebo je lepšie pre psíka žít plnohodnotný psí život so všetkých čo k tomu patrí. Možnosť ňuchať a skúmať nové teritória, možnosť vyváľať sa v tráve, osviežiť sa v rieke, komunikovať s hrať sa so svojimi rovesníkmi? Častokrát príčina nervozity a nespokojnosti u našich štvornohých spoločníkov je práve táto.
Pes svojím správaním komunikuje svoju potrebu. Komunikácia psa je neverbálna a paraverbálna, a je našou úlohou pri každom „nedostatku“ psa pochopiť prečo sa takto správa a potom pracovať na kauze tohto problému. Dôvodov prečo psík ťahá na vôdzke môže byt viacero. Buď jednoducho neovláda chôdzu na vôdzke a treba ho to naučiť alebo mu to neumožní nízka koncentrácia, nízka sebakontrola, neakceptovanie sociálnych pravidiel alebo má potrebu rozšíriť svoju intímnu zónu. V každom prípade aby bol výcvik efektívny a funkčný je potrebné analyzovať kauzu problému a následne na nej pracovať.
Problém s ktorým sa stretávam veľmi často. Je to hlavne v období keď psík prechádza z predpubertálneho obdobia do obdobia puberty. V tom čase si psík kladie otázky. Kto som? Aká je moja úloha na tomto svete? Do akej miery môžem zájsť v interakcii s ostatnými. A okrem toho v tomto období okrem hormonálnych zmien vychádzajú na povrch aj charakteristické črty daného plemena. Z malého šteniatka sa postupne stáva dospelý jedinec. Aby sme toto náročné obdobie ľahšie preklenuli je potrebné začať so správnym edukačným procesom už od šteniatka a v každom prípade v pubertálnom období cielene pracovať na eventuálnych nedostatkoch alebo výkyvoch charakteru.
Nie, nie je! Cikanie a kakanie u psíka nemá len fyziologickú ale aj komunikatívnu funkciu. Na základe pachovej analýzy moču alebo výkalov iný psík dokáže určiť o akého jedinca sa jedná – či je to psík alebo fenka, mladý alebo starý, chorý alebo poranený. Ďalej dokáže zistiť ako sa daný jedinec cíti a aké má úmysly. Jeden z dôvodov prečo šteniatka „špinia“ v byte je lebo sa tam cítia bezpečne. Vonkajšie prostredie je pre nich ešte neisté a z tohto dôvodu tam nenechajú svoj zápach – svoju vizitku. V každom prípade práca na autonómii a sebaistote psíka uľahčí tento proces socializácie a tým aj k vyriešeniu problému. Iné metódy sú neefektívne a kontraproduktívne.
Nie, nie je! U psíka treba prehodnotiť jeho fyzickú, kognitívnu a emotívnu stránku. Ak nie sú v súlade dochádza k nevyrovnanému až problémovému správaniu. Modifikovanie a zosúladenie týchto troch stránok napomôže k harmonizácií nervového, hormonálneho a imunitného systému jedinca a k zlepšeniu správania môže dôjsť v každom veku psíka.
To je to isté ako keby nás zatvorili do obrovskej luxusnej vily s krásnym výhľadom a nemohli by sme ísť von. Boli by sme spokojní? Psík má tie isté potreby zbierať nové podnety, zažívať rôzne situácie a zážitky ako my ľudia. Určite inou formou a spôsobom ale má. Len veľká záhrada mu nestačí. Sociálna izolácie je jednou z foriem týrania a na to netreba zabúdať.
