Pri diagnostike problémového správania jedinca je potrené určiť jeho kauzu a následne na nej pracovať. Hodnotia sa – fyzická, kognitívna, emotívna a motivačná stránka jedinca.
Fyzická stránka – ak je kauzou neprimeraného správania, v prvom rade je potrebné konzultácia problému s veterinárnym lekárom.
Emotívna stránka – prehodnocujú sa aké emócie a aké pocity prevládajú u jedinca
- radosť – úzkosť,
- zvedavosť – strach,
- hravosť – obavy,
- spokojnosť – hnev
stupeň emočnej aktivácie /arousal/
to nám určí schopnosť koncentrácie, náladu alebo vôľu/chuť na určitú aktivitu
– je to stupnica, ktorá sa pohybuje od nudy, pocitu vnútornej prázdnoty, depresie po rozrušenie nervozitu, prudkosť a impulzivitu.
Kognitívna – prehodnocujú sa skúsenosti a schopnosti daného jedinca, ako sú uložené v jeho pamäti z emotívneho pohľadu a aké sú jeho mentálne schopnosti a flexibilita
Motivačná – určuje ju predispozícia plemena, to znamená čo vyhľadáva daný jedinec vo svete, čo ho zaujíma a v čom vie realizovať svoj talent, čo ho baví a čo ho napĺňa. Prevaha niektorých motivácii, ich nadmerný prejav alebo nesúlad privádza jedinca k nespokojnosti a frustrácii.
V neposlednom rade je potrebné posúdenie
- prostredia v ktorom pes žije (či je súčasťou rodiny, žije na rodinnom dvore, v sťaženom objekte, útulok…)
- prehodnotenie relačnej dimenzie (typ vzťahu) s majiteľom, ostatnými členmi rodiny alebo inou zodpovednou osobou.
Na základe týchto informácii sa vyhodnotia „silné“ a „slabé“ stránky psíka a bude zostavený pedagogický projekt v súlade s požiadavkami majiteľa.
Pracuje sa na odbúravaní fixných nefunkčných schém, na nových funkčných komunikatívnych stratégiách /cooping/ a na formovaní a stabilizácií nových schém v správaní. /mentálna flexibilita/
Aby bol učebný proces efektívny pracuje sa na súčasne na kognitívnej a emotívnej stránke jedinca.
Bez správneho emotívneho rozpoloženia nemôže nastať funkčný učebný proces.
Psíkovi budú dané potrebné kompetencie potrebné na to aby sa vedel s ľahkosťou a na základe vlastnej autonómie konfrontovať so situáciami v jeho bežnom živote, naučil sa relaxovať a oddychovať v domácom prostredí a mal správne komunikačné a interaktívne schopnosti vo vonkajšom prostredí a v sociálnej skupine (ľudia, iní psi a iné zvieratá). Zároveň sa pracuje sa na komunikácii medzi majiteľom a psom a na rôznych spoločných aktivitách, ktoré im napomôžu vzájomne sa spoznávať a dôverovať si.
Socializácia, alebo začlenenie jedinca do spoločnosti, je jedna z nevyhnutných evolučných fáz v existencii každej živej bytosti.
Adekvátny učebný prístup založený na spolupráci, pochopení a dôvere umožní danému jedincovi vyrovnané začlenenie sa do spoločnosti a spokojné spolužitie s jej ostatnými zložkami a okolím.
Porozumenie vo vnímaní okolitého sveta nášho štvornohého spoločníka a znalosti v jeho komunikácií, patria medzi neodmysliteľné aspekty, ktoré nám uľahčia jeho výučbu, začlenenie sa a následne spokojné spolužitie s nami, so svojimi rovesníkmi a okolitým svetom.
Ako komunikujú naši psi?
Komunikácia psa je založená predovšetkým z nemých pohybov, tichých dorozumení sa a pohľadov.
Súčasťou jeho vnímania nie sú len zvuky a slová (ktoré majú tiež určitý význam), ale hlavne pachy, pohyby a dotyky.
Komu sú adresované tieto stretnutia?
Všetkým majiteľom psov ktorí chcú prehĺbiť nielen svoje znalosti ale aj znalosti svojho psa v tejto oblasti.
Dobrovoľníkom, ktorí sa stretávajú s rôznymi náročnými situáciami v útulku alebo pri pomoci opusteným psíkom.
- Podmienkou účasti psíka na komunikačných triedach je prvotná individuálna konzultácia s inštruktorom.
